..ČO JE JU JITSU

JU JITSU je umenie boja proti jednému alebo viacerým neozbrojeným ale aj ozbrojeným útočníkom ktoré na ich elimináciu využíva všetky dostupné
prostriedky, údery, kopy, bloky, hody, úchopy, páky, útoky na citlivé miesta, škrtenia, odvádzacie a znehybňujúce techniky.

Nieje to šport, ale otvorený bojový systém ktorý sa flexibilne prispôsobuje
dobe a podmienkam. Je schopný absorbovať a prispôsobiť si nové techniky z ktorejkoľvek oblasti bojových umení. Nezakazuje žiadne chvaty, je použiteľný
v každom prostredí a za akýchkoľvek podmienok. Nerozhoduje hmotnosť, výška,
sila ale reakcia a technika. Základným princípom je tvrdá a rýchla likvidácia
útočníka, samozrejme v medziach zákona. JU JITSU vo veľkej miere využívajú
rôzne policajné, zásahové a vojenské jednotky.

Nie každý však robí JU JITSU lebo je to sebaobrana. Niekomu sa páči šport,
má rad pohyb, bude robiť športovú variantu, niekto má rad kombinácie bude
robiť kombinačný štýl JU JITSU. Niekto sa chce naučiť ubrániť fyzickému útoku, bude robiť sebaobranu. Ale je potrebné na rovinu povedať toto je sebaobrana,
toto je šport a toto je kombinačná forma tohto bojového umenia.

..JU JITSU
Keď si položíte otázku tykajúcu sa filozofie bojových umení vzniká veľký
problém a nieje jednoduché o nej hovoriť. Prečo teda ten symbol, ktorý
vyjadruje cestu jemnosti, prázdnych rúk a podobne?

To je naša cesta, náš cieľ, aby sme sa dostali až k samotnému významu
týchto slov a naplnili ho.

Nejde teda o to dostať čierny pás, aj keď si mnohý myslia, že keď ho majú že,
sú niekto (čo je smutné a pomýlené), ale o to, aby sme dosiahli cieľ, ktorý starí majstri svojmu učeniu dali - teda jednotu tela a mysle. Myseľ, hlava ak sa
budeme baviť o bojových umeniach (koniec koncov aj v živote) je najdôležitejšia. Ovládať svoju myseľ, svoje emócie, potlačiť svoje ego je dôležitejšie ako samotná akokoľvek dobrá technika, dôležitejšie ako veľké svaly, dôležitejšie ako reči
ktoré sa o nás vedú, či už kladné alebo záporné.

Cesta nás, ktorí sa venujeme bojovým umeniam, by mala smerovať k tomu,
aby sme sa v deň svojej smrti poznali čo najlepšie, aby každý z nás vedel čo je
za človeka. Asi pomaly začínate chápať, prečo je veľký problém baviť sa o filozofii bojových umení.

V dávnych časoch slúžili bojové umenia predovšetkým na prežitie. Ľudia pracovali, bojovali a pripravovali sa oveľa tvrdšie. Dnes je však všetko iné. Obchodník,
alebo profesor pohybujúci sa denno denne v spoločnosti, si nemôže dovoliť mať
po tréningu „monokle“ či modriny. Preto sa stretávame s rôznymi školami, prevedeniami techník a s rôznym nasadením v tréningu.

V neposlednej rade naše miesto v bojovej situácii (fyzický útok) ovplyvňuje srdce.
Ak cítite strach a vaše telo vás obrazne nepočúva, ak sa dá utečte. Aj to je sebaobrana, nielen sa bezhlavo pobiť. Ak sa však rozhodnete bojovať, bojujte s hrdosťou a majte na pamäti následky svojho konania, následky ktoré môžu vzniknúť po fyzickom konflikte, napr. zranenia, vaše alebo súperove, ale aj veľmi dôležité, právne následky. Žijeme v inej dobe, ako keď bojové umenia vznikali
a nad každým našim konaním stojí zákon a my sa musíme naučiť zvládať fyzický, ale aj verbálny útok v medziach zákona. Čo je niekedy naozaj ťažké.

Múdrosť starých majstrov vraví, urob si z nepriateľa priateľa a nemusíš sa ho celý život báť. Ak sa pobijú dvaja chlapi, alebo ženy ak chcete, niet víťaza. Obidvaja prehrali, samotný fyzický konflikt je prehra obidvoch.